Our mistakes makes us who we are- Chapter five

21. března 2012 v 15:06 | ♥Domča♥ |  fanfiction ~ She reminds me Katherine

"Ako si ma mohla takto odfajčiť?!" urazene opakovala Caroline. Zavolala som jej, že neprídem, lebo sa nacítim dobre. Nečakala som, že to pochopí, ale ona na mňa bola naozaj naštvaná.
"Car, ja... vážne mi nie je dobre. Ver mi, že keby som mohla, prídem, ale v takomto stave... Myslím, že by som si z toho scenáru aj tak nič nezapamätala. Vážne," bránila som sa.
Vzdychla. "Čakala som na teba. Odmietla som dokonca pozvanie na rande! Kvôli tebe... aby sme mohli trénovať a aby si dostala tú novú rolu. Naozaj chcem, aby si ju dostala, Elena."
Začala som sa cítiť previnilo, no hneď som aj bľabotala: "Ja viem, aj ja tú rolu chcem dostať..."
"Ale... Z tvojho správania nevidím, že by si tú rolu naozaj chcela a mám pocit, že ja som tu jedniná, kto je schopný sa pre ňu obetovať. Okrem toho, je to - teda, pokiaľ budeš pokračovať takto, nebude to - tvoja rola, tvoj život a viem, že ma do toho nič nie je, ale ja som ti vážne chcela len pomôcť."
"Caroline..."
"Nezačínaj!" prerušila ma. "Nezačínaj sa z toho vyhovárať. Beztak mám pocit, že sa s tebou niečo deje. Ja viem... viem, že nie som Bonnie, ale aj mne to môžeš povedať. Vidím, že dačo nie je v poriadku, Elena, nie som slepá. Ibaže nie som ani večtec, neviem čítať myšliekny, takže ti nemôžem pomôcť, pokiaľ mi nepovieš, čo ti je."
Chvíľu bolo ticho, ja som premýšľala nad tým, čo povedala. Chcela som jej povedať všetko to okolo Damona, ale... ona ani nevie, že je upír, nezniesla by to. Jediný človek, ktorému sa môžem zveriť, je naozaj len Bonnie.

"Car, počuj." Rozhodla som sa zaklamať, aby ma už ďalej s týmto nezaťažovala. Veď ublyžuje aj sebe, toto jej predsa nemôžem povedať.
"Elena..."
"Nie, teraz ma naozaj počúvaj. Nehnevaj sa, ale ja... ja vôbec netuším, o čomto tu celý čas kecáš! Začínaš byť paranoidná... nedeje sa náhodou niečo s tebou?"
Okamžite sa dala na ústup. "Nie! Jasné, že nie!"
"No tak...? So mnou tiež nič nie je, tak ma nepodozrievaj."
Vzdychla. "Okay, prepáč. Možno... možno som trochu paranoidná."
"V pohode. Inak Bonnie sem príde."
"Čože? Kedy?" znela nadšene. Dúfala som, že na tú našu nezhodu a lá ja a niečo, čo sa so mnou deje už zabudla. Nebola som si istá, ale pravdepodobne sa k tomu už nechcela vracať. Prinajmenšom tak nevyzerala.
"Budúci týždeň. Je to môj darček pre ňu... na narodky."
"Aha. To je super! Už sa na ňu teším," odvetila.
Usmiala som sa. "Aj ja."
"Okay, prepáč, ale pokiaľ nechceš trénovať, mám rande, tak..."
"Ty si ho nezrušila!" smiala som sa.
"Áno, ja... Nie. Ale keď som povedala, že som ho zrušila, znelo to lepšie," zasmiala sa.
"To uznávam. Dobre, maj sa a uži si rande!"
"Ďakujem, ahoj!"
"Pa!" zrušila som hovor a položila mobil na nočný stolík vedľa seba. Oprela som si hlavu o stenu. Sedela som na posteli a snažila sa vyriešiť celú tú situáciu s Damonom, ale na nič som neprišla. Bolo pol štvrtej, keď som si uvedomila, že namám náladu na hovor s Bonnie, tak som jej napísala, že mám program a že nebudem doma.
Potom mi niečo napadlo. Ako pomôcť Damonovi. Musím sa k nemu dostať cez jeho minulosť! Musím zistiť, čo presne sa stalo vtedy s Katherine a Stefanom. Neviem síce, kde bývajú, ale Damon to určite vie. Ak to nepovie mne, tak niekomu inému bude musieť. Lenže koho donútim, aby z neho dostal, kde bývajú dve osoby z jeho minulosti? Znie nepravdepodobne to, že by to pocedal niekomu cudziemu a ešte nepravdepodobnejšie, že by som ha to niekoho nahovorila.
No, povedala som si, že dnes už asi na nič neprídem. Tak som zhasla svetlo, ľahla si a zaspala v priebehu niekoľkých minút...
***
Zobudila som sa asi o piatej a hneď som aj vstala z postele, zamkla sa v kúpeľni, osprchovala sa a umyla. Na dnes som mala plány, tak som si musela pohnúť. Dokonca som si napísala zozam vecí, ktoré musím stihnúť:
Ísť za Damonom
Vyzdvihnúť Caroline - odviezť do školy
Kúpiť nové tričko
16:00 - skype s Bonnie!
Zavolať Damonovi
Bol totiž normálny školský deň a k Damonovi som chcela ísť ešte pred jeho začiatkom. Preto som vstávala tak skoro. Vzala som si z chladničky jednu bagetu a povedala si, že ju zjem cestou, alebo až v škole. Rýchlo som si vzala bundu, zbehla dolu po schodoch až do garáže. Ako každý školský deň som si vzala svoj bicykel a namiesto toho, aby som išla vyzdvihnúť Car a potom do školy, šla som lesnou cestičkou smerom k Damonovej vile.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Návšteva ;)

Bol/a som tu :)

Komentáře

1 Kery Kery | Web | 22. března 2012 v 10:43 | Reagovat

krásna poiedka .. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama